Hudobné žánre
Rock
Alebo rok je jedným z hudobných žánrov populárnej hudby. Rock ako žáner je veľmi rozsiahly, diferencovaný a jeho hranice sú voľne definované s vzdialene príbuznými žánrami napríklad ako soul. V širšom zmysle rock zahŕňa aj rock-and-roll, ktorý je
jeho najstaršou fázou. Označenie rock (namiesto rock and roll) sa začalo používať od 2. polovice 60. rokov.
Charakteristický je najmä svojou rytmikou, ktorá je založená predovšetkým na troch hudobných nástrojoch: bicích, basgitare a elektrickej gitare. Môžu byť však zahrnuté ďalšie nástroje ako klávesové nástroje (organ, klávesové syntetizátory) a aj dychové
hudobné nástroje (trúbka, trombón), ktoré sa bežne používajú v niektorých jeho podžánroch.
Hlavný formujúci vplyv na rock v užšom zmysle mal rock-and-roll. Na začiatku 60. rokov rock 'n' roll vybočoval z ostatných žánrov a na počiatku Britského rocku sa naliehalo na používanie termínu rocková hudba. S „britskou inváziou“ to znova vzpružilo tento hudobný štýl v USA, kde sa znova navrátil a stal sa posledným medzinárodným kultúrnym fenoménom so značným spoločenským dopadom na svet.
Disko
alebo disco je hudobný žáner, ktorý má svoj pôvod na diskotékach. Vo všeobecnosti sa tento názov používa na označenie hudobného štýlu, ktorý vznikol vplyvom funku, soulu, salsy a latinsko-americkej hudby.
Punk rock
Punk (čítaj pank) je hudobný a životný štýl.
Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Hudba a tanec
Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, tzn. využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tzv. priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols (rock 'n' roll), ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.
V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad HNF a FPB. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.
S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S
nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné
pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovrenej v päsť.
Drum and bass
Drum and bass (drum’n’bass, DnB) je hudobný štýl, ktorý má pôvod v štýloch hip hop, reggae, dub, funk, breakbeat a bass drum. Tento hudobný štýl má svoje začiatky vo Veľkej Británii. Začal sa rozvíjať zo štýlu breakbeat hardcore a rave scény a dostal sa do povedomia v 90. rokoch 20. storočia. Počas prvých 10 rokov existencie sa drum and bass vyvíjal v mnohých smeroch, včleňoval mnoho prvkov hudby od reggae a jazzu až po techno a trance. Dnes sa drum and bass hrá v nočných podnikoch a hlavným znakom tohto štýlu je výrazný dôraz na rýchle tempo bubnov a hlasná, komplikovaná basová linka. Má niekoľko "odnoží" tvrdý techstep, melodický jump up, elektrostep ... .
Za "otcov" techstepu sa považujú svetoznámi dj a producenti Ed rush a Optical. Snažili sa skombinovať lámaný beat s prvkami techna čo sa im podarilo. V súčasnosti sú obľúbení techstepoví producenti napr. Noisia, Spor, Gridlock, ... .
Elektrostep, jedná sa o málo rozšírenú "odnož" d"n"b, za základ by sme mohli považovať dosku od producenta s menom "John B" doska nesie názov "In Tranzit", producent na doske kombinuje prvky tzv "elektra" s rytmom d"n"b.
Jump up, je melodickejšia "odnož" d"n"b, prevládajú v ňom veselé melódie zo silnou basovou linkou. Producenti tohto štýlu napr. Calyx, Pendulum, Subfoxus, Future Prophecies ... .
Nakoľko je d"n"b relatívne nový štýl vyvíja sa veľmi rýchlo, existuje množstvo rôznych "odnoží". Najtvrdšou odnožou drum n bassu je darkstep. Je typický svojimi tvrdými perkusiami, a šialenymi rytmami a temnou atmosférou.
Drum and bass: Pôvod v štýloch: Hip-hop, Reggae/Ragga, Dub, Funk, Breakbeat, Bass Drum.
Kultúrne pozadie: 90. roky - začiatok/stred, Londýn, Bristol
Typické nástroje: Synthesizer - Drum machine - Sequencer - Keyboard - Sampler - Laptop
Všeobecná popularita: Malá. Zo začiatku veľká obľuba v UK, dnes aj celosvetovo.
Odvodené štýly: Breakcore/Drill n bass
Podštýly: 2Step - Clownstep - Drumfunk - Intelligent DnB - Jump up - Jungle - Liquid funk - Hardstep -Techstep - Neuro
funk
Hip hop
Ako subkultúra vznikol v New Yorku (USA) v 70. rokoch 20. storočia v prostredí štvrtí obývaných prevažne černoským
obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej mestskej subkultúry mládeže.
V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. rap, djing, b-boying a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický
štýl produkcie hudby, slang, módu atď.
Korene
Hiphopovú kultúru ovplyvnilo mnoho faktorov. Vhodným predpokladom pre jej rozvoj bola multikulturálna spoločnosť New Yorku
70-tych rokov. Štýl a technika rapovania súvisí so západoafrickými básnikmi nazývanými grioti, ktorých piesne obsahovali hovorené prvky. Významným vplyvom boli taktiež hovorené pasáže piesní populárnych soulových a funkových hodobníkov.
Dôležitým vplyvom (hudobným i kultúrnym) bol dub, sub-žáner reggae, ktorý vznikol v 60-tych rokoch. Dub boli v podstate
inštrumentálne verzie populárnych reggae piesní, dôraz sa kládol na bicie a výraznú basovú linku. Dub priniesli do New Yorku jamajskí prisťahovalci, ktorí ho začali hrávať na partys v komunitných centrách a uliciach. Ako ďalšie vplyvy môžeme uviesť jazz a blues ale aj disco
V New Yorských kluboch bola v 70-tych rokoch populárna predovšetkým disco hudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Konali sa tzv. „block parties“ (párty na ulici), kde dji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Dji pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní do ktorých niekto spontánne animoval publikum a tak vznikol rap. K tejto hudbe sa taktiež rozvinula samostaná forma tanca nazvaná breakdance. Vizuálnu stránku hiphopvej kultúry dopĺňala v
počiatkoch aj špeciálna zložka graffiti, chápané ako spôsob zviditeľnenia sa a úteku od všednosti a každodennosti života vo
veľkomeste.
Hip hop ako subkultúra dnes
Dnes sa ako hip hop definuje celosvetová subkultúra, prekračujúca jazykové, náboženské či rasové bariéry. Rap ako hudobná zložka sa stal jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov a jeho vplyv preniká aj do iných hudobných štýlov.
Hip hopová kultúra na Slovensku
Hip hop na Slovensko v dôsledku kultúrnej izolácie počas totality prenikol až v 90-tych rokoch, hoci náznaky tohto štýlu
sa u nás objavili napr. v skladbe Petra Nagya Taxis z roku 1984 či vo filme Fontána pre Zuzanu (výstup prvej slovenskej breakerskej skupiny Gumení chlapci). Za „krstného otca“ slovenskej hiphopovej hudby sa pokladá Dávid zo Senca. Prvé skupiny a interpreti sa objavili v Bratislave (Genuine Gem neskôr Žužuleta), Prievidzi (Jednotka Slovenskej Starostlivosti), Senci
(Ghetto ganx3, 2ja Lo3), Košiciach (Rap Steady Crew) a Piešťanoch (Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus zo skupiny Kontrafakt).
Breakdance sa spája s Gumenými chlapcami, ďalšie skupiny vznikali v Myjave (Amatéri),v Spišskej Novej Vsi (BDS), Vrbovom, Trnave a Handlovej.
Graffiti vzniklo v Bratislave, ďalšími mestami, kde sa rozvíjalo, boli Trnava, Trenčín a Žilina.
V súčasnosti je hip hop rozšírený na celom území Slovenska a teší sa stúpajúcej popularite. Medzi najznámejších predstaviteľov dnes patria:
skupiny a raperi: 2H+ (Deryck, El Suvereno, Vladis), A.M.O. (Viktor Hazard /AMN2, Moe, Opak), Agresor Lotor, Arzenál (Bio, Dappa, Rudec), Danosť, Druhá Strana (Miky Mora, Moloch Vlavo), Drvivá Menšina (Bacil, DNA, Šegi100), Gulos Potrok, H16 (Abe, Cigo, Grimaso, Kardinál Korec / Otecko, Koko Šajs / Koko Najs, Yanko Král), Kontrafakt (Anys / Aneška / Aneš, Ego, Rytmus), L.Ú.Z.A. (Čistychov, Hajtkovič, Slipo), JSS (A.D., Džuva, Lyrik H), Kaidžas (Abysi), Mater (Rebel, Tono Suchota), Modré Hory (Lyrik, Bene), Moja Reč (Delik, Ramon, Supa), Názov Stavby (Drvivá Menšina, L.Ú.Z.A.), Nenapravitelne Decko, Prečo Ne?! (Edi
eM, Holub), Rendezska.Sk (Blažo, Elban, PanTau, Škrupo), Shomi, Strapo, Turbo Boost (Konko / Billy Hollywood, Boy Wonder / Jedlee Wonder), Vec, Zverina, Žužuleta (Kam?čo?, RB), atď.
DJi: Anys, Drobizzzzg, Fazo, Grimaso, Hajtkovič, Jazzy, Kappa, Kebap, Lari, Lucco, Mako, Metys, Miko, Noe, Ramon, Roman
atd.